Manifest SLK

#OutInChurch

Za Cirkev bez strachu

Sme to my! Veľa sa o nás už povedalo. Teraz však prehovoríme my sami.

My, teda súčasní, potenciálni i bývalí zamestnanci a dobrovoľníci v Rímskokatolíckej Cirkvi. Pôsobíme a pracujeme najmä v školskom a univerzitnom vzdelávaní, v katechéze a výchove, v ošetrovateľstve a opatere, v administratíve a organizácii, v sociálnej a charitatívnej podpore, vo farskej správe, v pastorácii či ako hudobníci v kostoloch.

Identifikujeme sa aj ako lesby, gejovia, bisexuáli, transrodové, intersexuálne, queer či nebinárne (LGBTIQ+) osoby. Naša skupina je rôznorodá. Zahŕňa ľudí, ktorí sa už v minulosti odvážne a často sami bez podpory odhodlali ku coming-outu v cirkevnom prostredí. Ale patria k nám aj ľudia, ktorí sa k tomuto kroku odhodlali až teraz i tí, ktorí ho z rôznych dôvodov urobiť nemôžu alebo nechcú. Čo nás spája: my všetci sme boli odjakživa súčasťou Cirkvi a dodnes ju tvoríme a budujeme. Väčšina z nás má viacnásobnú skúsenosť s diskrimináciou a vylúčením – aj vo vnútri Cirkvi.

Zo strany cirkevnej náuky čelíme okrem iného tvrdeniam, že nedokážeme „nadväzovať správne vzťahy“[1] k iným osobám, kvôli našej „objektívne nezriadenej náklonnosti”[2] sa míňame našej ľudskej prirodzenosti, a že vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia “nemožno uznať podľa Bohom zjavených plánov za objektívne usporiadané“[3].

Vo svetle poznatkov teologických a humánnych vied však takéto tvrdenia už nie sú ani prijateľné ani hodné diskusie. Queer láska, orientácia, rod a sexualita je nimi znevažovaná a naša osobnosť zbavovaná hodnoty.

Takáto diskriminácia je zradením evanjelia a protirečí poslaniu Cirkvi v zmysle evanjelia, ktoré si zakladá na tom, že je „znakom a nástrojom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva“[4].

Vzhľadom na tieto okolnosti nechceme už viac mlčať. Požadujeme nápravu dehonestujúcich vyhlásení učiteľského úradu Cirkvi – aj vzhľadom na celosvetovú zodpovednosť Cirkvi za ľudské práva LGBTIQ+ osôb. Žiadame tiež zmenu diskriminačného cirkevného pracovného práva vrátane všetkých znevažujúcich a vylučujúcich formulácií v Základnom poriadku cirkevnej služby.

Pretože: Doteraz sa mnohí z nás vo svojom cirkevnom povolaní alebo prostredí nemôžu otvorene hlásiť k svojej rodovej identite a/alebo sexuálnej orientácii. Hrozia nám pracovnoprávne následky či dokonca úplné zničenie profesijného života. Niektorí z nás sa ocitli v situácii, v ktorej ich biskupi, generálni vikári alebo iní vedúci pracovníci nútili utajovať svoju sexuálnu orientáciu a/alebo rodovú identitu. Len pod touto podmienkou im bolo umožnené zostať v cirkevnej službe. Etabloval sa tým systém zatajovania, dvojitej morálky a neúprimnosti. Ten prináša mnohé toxické následky, zahanbuje a zhoršuje zdravie; môže mať negatívny dopad na osobný vzťah s Bohom a prežívanú spiritualitu.

V Cirkvi sú všetci, obzvlášť biskupi vo svojej vodcovskej funkcii, zodpovední za vytváranie kultúry rozmanitosti, aby LGBTIQ+ ľudia mohli svoju profesiu a svoje povolanie v Cirkvi vykonávať otvorene a bez strachu a pritom nachádzať uznanie.

Sexuálna orientácia alebo rodová identita, či priznanie sa k nej, ako aj vstup do neheterosexuálneho vzťahu alebo manželstva, by sa nikdy nemali považovať za porušenie lojality a byť následne prekážkou v zamestnaní alebo dôvodom výpovede. LGBTIQ+ ľudia musia nadobudnúť voľný prístup ku všetkým pastoračným povolaniam.

Naviac Cirkev musí vo svojich obradoch a sláveniach prejaviť, že LGBTIQ+ ľudia, či už žijú sami alebo vo vzťahu, sú požehnaní Bohom a že ich láska prináša mnohoraké ovocie. K tomu patrí prinajmenšom aj požehnanie párom rovnakého pohlavia, ktoré o to požiadajú.

S týmito požiadavkami vystupujeme aj my spoločne pred verejnosť. Robíme to pre seba i v solidarite k ostatným LGBTIQ+ ľuďom v rímskokatolíckej cirkvi, ktorí na to (zatiaľ) alebo už nemajú silu. Robíme to solidárne so všetkými ľuďmi, ktorí sú vystavení stereotypizovaniu a marginalizovaniu vplyvom sexizmu, ableismu, antisemitizmu, rasizmu či akejkoľvek inej formy diskriminácie.

Ale robíme to aj pre Cirkev. Pretože sme presvedčení, že iba konanie v počestnosti a pravdivosti napĺňa poslanie Cirkvi: hlásanie radostnej a oslobodzujúcej zvesti Ježišovej. Cirkev, ktorá vo svojom vnútri prechováva diskrimináciu a vylúčenie sexuálnych a rodových menšín, si musí pripustiť otázku, či sa môže pritom odvolávať na Ježiša Krista.

Formy spolužitia a životné skúsenosti queer ľudí predstavujú rozmanité miesta rozpoznávania viery a náleziská Božieho pôsobenia. Sme presvedčení a zažívame, že naša rôznorodosť robí cirkev bohatšou, kreatívnejšou, ľudskejšou a plnšou života. Ako ľudia zapájajúci sa do cirkevného života preto chceme prinášať naše životné skúsenosti a naše charizmy do Cirkvi na rovnakej úrovni a zdieľať ich s celým kresťanským i nekresťanským spoločenstvom. 

Pre nový začiatok je nevyhnutné, aby cirkevní predstavitelia prevzali zodpovednosť za nespočetné zranenia, ktorým boli LGBTIQ+ ľudia v Cirkvi vystavení, vysporiadali sa s previnením minulosti a riadili sa našimi požiadavkami.

Tento boj za rovnoprávnosť proti diskriminácii nesmie však ostať len na bedrách marginalizovaných menšín. Týka sa nás všetkých.

Týmto manifestom sa staviame za slobodné a na uznaní dôstojnosti všetkých založené spolunažívanie a spoluprácu v našej Cirkvi. Pozývame preto všetkých, obzvlášť tých vo vedúcom postavení a cirkevných predstaviteľov, aby podporili tento manifest.

Stav: 24.01.2022

[1] U.a.: Kongregácia pre klerikov: Dar povolania ku kňazstvu. Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis (2016), Nr. 199.

[2] U.a.: Kongregácia pre náuku viery, Úvahy o návrhoch na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami (2003), a: Katechismuz katolíckej Cirkvi (1997), Nr. 2357.

[3] Kongregácia pre náuku viery, Responsum (odpoveď) na dubium (pochybnosť) ohľadom požehnávania zväzkov osôb rovnakého pohlavia  (2021).

[4] Druhý vatikánsky koncil. Lumen Gentium 1.